Výroba keramiky

výroba keramiky Keramika, je slovo gréckeho pôvodu, ktoré pochádza zo starovekého grécka a vzniklo od slova keramos.

V odbornej literatúre a v štúdijných materiáloch určené pre výučbu keramiky rozdeľujeme keramiku na hrubú a jemnú.

Do hrubej keramiky patria výrobky, ktoré su určené hlavne pre stavebnú a priemyselnu výrobu ako: kanalizačné rúry, tehly, škridle a pod.

Jemná keramika sa rozdeľuje podľa použitých druhov hmoty, výšky vypaľovacej teploty a druhu glazúry. Do skupiny jemnej keramiky patria:
1. Hrnčina - hrnčiarské výrobky sa väčšinou dekorujú engobami, hlinkami a potom sa glazujú priehladnou glazúrou.
2. Majolika - prežahnutý črep po prvom výpale sa glazuje s krycou, bielou glazúrou na ktorú sa potom maľuje.
3. Fajánsa - v podstate ide o druh majoliky, vyrábanú mimo územia Talianska.
4. Raku - veľmi známy druh japonskej keramiky. Do základnej hmoty sa pridávalo určité množstvo šamotu a vypalovalo sa až pri teplote až 1250°C.
5. Kamenina - je druh keramiky, ktorá má vyššie užitné vlastnosti ako bežné výrobky s keramiky. Kameninová hmota obsahuje viac tavív, kaolínu a ostrív. Vypaluje sa pri teplote nad 1200°C.
6. Porcelán - základnou zložkou a surovinou na výrobu porcelánu je kaolín, potom sa pridáva v určitom pomere kremeň (ako ostrivo) a živec (ako tavivo). Porcelán má od kameniny slinutý črep a po výpale nemá takmer žiadnu nasiakavosť. Porcelán sa potom rozdeluje na tvrdý a mäkký. Tvrdý sa vypaľuje v rozmedzí 1300°C-1500°C a mäkký 1100°C-1300°C.
7. Ostatné druhy jemnej keramiky - sem patria všetky ostatné druhy ako: poloporcelán, terra sigillata, zadymovaná keramika, terracotta-terakota, kameninová hrnčina a ďaľšie.

Rozdelenie SUROVÍN na prípravu keramickej hmoty

rozdelenie surovín

Pri výrobe jemnej keramiky a hrnčiarských výrobkov sa rozdeľujú suroviny na plastické a neplastické. Medzi plastické suroviny patria: plasticko-ílovité zeminy, íly, hliny a kaolín. Neplastické suroviny sú ostrivá a tavivá, pomocou ktorých sa upravujú plastické hmoty za účelom získania špecifických vlastností. Medzi neplastické suroviny patria najmä: kremeň a kremičitý piesok, živec, šamot, dolomit, vápenec, znelec, mastenec, magnezit a ostatné.

PRÍPRAVA KERAMICKÝCH SUROVÍN

Príprava keramických surovín je pred ich použitím nesmierne dôležitá hlavne z toho dôvodu, že má zásadný vplyv na požadované vlastnosti. Či už ide o odlievaciu hlinu, lisovaciu, modelovaciu, alebo určenú na vytáčanie a točenie na hrnčiarskom kruhu, každá hlina vyžaduje iné vlastnosti. Dôležitou úpravou plastických surovín patrí odležanie a vystavenie pôsobeniu poveternostných vplyvov ako je dážď a slnko. Zimovanie, lentenie, plavenie, toto všetko má veľký vplyv na plastické suroviny, po ktorom sa zlepšujú celkové vlastnosti. Ťažia sa prevažne povrchovým spôsobom a rôznymi mechanizmami. Po ťažbe sú ďaľej dopravené do skladových boxov na ďaľšiu úpravu alebo priame použitie vo výrobných prevádzkach.

Všetky suroviny, ktoré sa používajú na výrobu keramických hlín sa spracovávajú mletím v bubnových mlynoch. Po mletí sa tekutá hlina sa dostáva do rozplavovacieho boxu, odkial je prečerpávaná do kalolisu.
V kalolise vzniká tlak, ktorým je odstraňovaná voda. Po celom procese odvodnenia hliny sa kalolis rozoberie a zo všetkých dosiek sa odoberie hlina na finálne spracovanie do vákuového lisu. Z lisu pomocou šablony už vychádzajú hotové šúlky hliny, ktoré sa odrežú podľa potreby na požadovaný rozmer.

Tvarovanie hliny

tvarovanie hliny

Tvarovať hlinu môžeme viacerými spôsobmi a technikami ako:
1. ručné modelovanie a tvarovanie, vyrezávanie pomocou vyrezávacích formičiek, tvarovať alebo modelovať plastiky, reliéfy pomocou modelárskych špachtlí a pod.
2. točenie na hrčiarskom kruhu
3. lisovanie, cez rôzne šablony z lisu, do sádrových foriem
4. zatáčanie na zatáčacom kruhu
5. odlievanie do sádrových foriem

SUŠENIE A VÝPAL KERAMIKY

výpal keramiky

Všetky keramické výrobky je potrebné pred výpalom poriadne vysušiť. Či sa jedná o surovú hlinu a prvý výpal tzv. ''na prežah'', alebo druhý výpal ''glazúrované výrobky'', alebo tretí výpal keramických nálepiek/potlače alebo iného dekoru.
Pred akýmkoľvek výpalom je nutné výrobky poriadne vysušiť, inak hrozí veľmi vysoké riziko nezvratného poškodenia vsádzky pece.
Najpozornejší treba byť pri prvom výpale surovej hliny. Hlina má rôznu vlhkosť a pri sušení sa surová hlina zmršťuje najviac od 8-15%.
Pokial nie je na prevádzke k dispozícií sušiareň a necháva sa volne odparovať voda z výrobkov, je nutné zabezpečovať cirkuláciu čerstvého vzduhu, kyslíka. Vyparovaním vody do priestorov keramickej dielne sa uvolnuje CO2-oxid uhličitý a čím viac výrobkov sa suší v priestoroch dielne, tým menej schnú alebo sa vysušujú výrobky.
sušenie keramiky Pri vypaľovaní sa keramickej peci pri 600°C vyparuje z hliny chemicky viazaná voda a po dosiahnutí 900°C mení hlina chemické a mechanické vlastnosti. Treba si vopred zistit vlastnosti hliny ako je zmrštenie alebo bod slinutia, KTR/koeficient tepelnej roztiažnosti a pod. aby sme predišli nemylím prekvapeniam po výpale pri otvorení pece. Prekročenie bodu slinutia hliny môže mať za následok aj poškodenie prekladových, šamotových dosiek alebo aj poškodenie špirál keramickej pece.

dekorovanie, maľovanie, ZDOBENIE KERAMIKY...

dekorovanie

Ozdobiť výrobky môžeme aj pred prvým výpalom. Typické pre hrčinu alebo pri zhotovovaní hrnčiarských výrobkov je engobovanie alebo nanášanie engoby na surový črep rôznymi pomôckami alebo jednoducho prstami. A po vysušení engob sa glazuje výrobok do priehladnej glazúry. Dekorovanie môže prebiehať aj za pomoci rôznych pomôcok a nanášať engoby alebo farby pomocou: Kukačky, balónika, kravského rohu, keramickými štetcami, pomocou hubiek rôznej hustoty a pod. Na vypálený črep je možné malovať aj farbítkami, mäkkými glazúrami a rôznymi inými farbami upravené na tento účel alebo oxidmi kovov.
Medzi podglazúrne techniky patrí aj rytie do vypáleného črepu. Pre maľbu do surovej, ešte nevypálenej glazúry sa používajú špeciálne upravené a omnoho mäkšie - podglazúrne farby.
Ozdobovať sa dá aj už vypálená glazúra, ale pre tento účel je nutné použiť opäť špeciálne farby, ktoré sa rieda terpentýnovým olejom.
Druhou, veľmi rozšírenou technikou zdobenia na už vypálenú glazúru je nanášanie potlače alebo obtiskov na povrch skloviny glazúry. Donedávna sa používali na výrobu obtiskov sieťotlačove stroje, ale dnes sú nahradzované modernejšími technológiami. maľovaná keramika

Glazovanie

Použitie glazúr je v hrnčiarstve alebo všeobecne v keramike veľmi široké. Glazúry zdokonaľujú a skrášľujú výrobky a takisto aj zlepšuje vlastnosti a odolnosti črepu. Najpoužívanejšia technika glazovania je namáčanie.
Jednoduchým ponorením výrobku sa namočí do glazúry a podľa nasiakavosti črepu a hustoty glazúry sa podrží, aby sa naviazala na črep potrebná vrstva.
Dnes veľmi rozšírenou technikou je aj nanášanie glazúry na prežahnutý črep, na ktorý sa nanášajú mäkké glazúry rôznych farieb, pričom vznikajú originálne výtvory.
Takisto sa dá nanášať glazúra aj striekaním, ale v dnešnej dobe je menej využívané ako iné techniky.



Ukážky našej tvorby - výroba keramiky ,suveníry, magnetky

ukážky našej tvorby

naša tvorba

výroba keramiky



Slovník, najčastejšie používaný vo výrobe keramiky

Biskvit - neglazúrovaný porcelán vypálený nad teplotou 1200°C a viac.

Bod tavenia - dosiahnutý určitý stupeň teploty, pri ktorom sa surová glazúra mení na sklovinu.

Červenica- v tradičnej keramike sa tak nazýva hmota, hlina s výrazným obsahom oxidu železa, ktorá ma po výpale červenú farbu črepu.

Črep - základná hmota keramického výrobku. Niekedy sa tento termín používa aj na označovanie samého výrobku.

Engoba - náčrepok, nesklovitý poťah keramiky. Používa sa hlavne u lacnejšieho hrnčiarskeho riadu.

Fajánsa - názov odvodený od mena Talianského strediska Majoliky - Faenzy. V odbornej literatúre a terminológií sa jednalo o Majoliku vyrábanú mimo Talianska. Jednalo sa o pórovinu starovenkého Egypta a blízkeho východu, krytou prevažne olovnato-ciničitou glazúrou.

Frita - sklovité tavivo, ktoré sa používa ako hlavná zložka na výrobu nizko, ale aj vysoko-výpalových glazúr.

Glazúra - sklovina, ktorá výpalom na určité stupne celsia podľa druhu, vytvorí sklovitý povlak na povrchu keramického črepu.

Glazúra ciničitá - neprehliadna, alebo krycia glazúra, ktorou hlavnou zložkou je oxid ciničitý a pridáva sa do olovnatej glazúry.

Glazúra hlinitá - jedná sa o glazúru vytvorenú nizkotaviteľnou hlinou, ktorá má nižší bod slinutia ako črep na ktorom je nanesený. Pri tavení slinuje.

Glazúra kryštalická - jedna z najpoužívanejších efektných glazúr, ktora pri chladnutí vytvára rôzne tvary kryštálov podľa druhu, podobajúce sa napr. kvetom na zmrznutom okne.

Glazúra olovnatá- nizko-tavná glazúra obsahujúca väčší podiel oxidu olova. V Európe patrili medzi najpoužívanejšie glazúry používané hlavne na ľudovú hrnčinu.

Habánska Fajánsa - jedná sa o Hábánsku keramiku vyrábanú od konca 16. storočia na južnej Morave a na území Slovenska.

Hárisovanie /hárisy - praskliny na povrchu glazúry následkom nerovnomerného zmršťovania glazúry a črepu pri chladnutí. Hárisy sa môžu objaviť aj na vypálenej keramike po určitom čase, po mesiacoch alebo rokoch. Deje sa to z dôvodu nerovnomerných koeficientoch tepelnej rozťiažnosti, ako črepu tak aj glazúry.

Hlina - všeobecne nazývaná plastická zemina obsahujúca 30-50% ílu.

Kamenina - druh keramiky, ktorého črep sa vypaľuje na vyššiu teplotu nad 1100°C a viac, ktorého črep je dokonale slinutý a nepriepustný. V dnešnej dobe je najviac využívaný na výrobu šálok a hrnčekov.

Kaolín - vzniká zvetraním živcových hornín. Popri kaolinitu obsahuje aj kremičitý piesok. Je to základná surovina pri výrobe porcelánu.

Keramická pec - existuje niekoľko druhov keramických pecí, v dnešnej dobe je najpoužívanejšia elektrická - odporová pec.

Majolika - všeobecný názov používaný od konca 13. storočia. Pôvodne označovaná Talianska keramika s pórovinovým črepom glazovanou krycou, neprehliadnou a bielou glazúrou. Dekorovala sa nadglazúrnymi farbami.

Maliarka- keramička, alebo pracujúci v obore výrobe keramiky, ktorá používala rôzne techniky maľovania alebo dekorovania keramiky so štetcami, alebo rôznymi inými nástrojmi používané v keramike.

Nízko-výpalové farby - jedná o farby nanesené na vypálenú glazúru a zatavovanú na teplotu okolo 800°C.

Ornament - umelecký druh ozdoby, maľby alebo dekorácie zdobiacu keramický výrobok z jemne štylizovaných, prírodných prvkov.

Ostrivo - neplastická surovina, vo vode nerozpustná, znižujúca plasticitu a pri vyšších výpaloch vytvárajúca pevnejší črep výrobkov.

Prežah - hlina po prvom výpale bez glazúry, aby sa dosiahla nasiakavosť. Väčšinou sa prežah vypaluje na teplote nižšej ako glazúra od 920°C do 1010°C, podľa druhu hliny.

Reliéf - plastika mierne vystupujúca nad základnú plochu, alebo naopak mierne vyhľbenú pod úroveň pôvodnej plochy.

Šliker - tekutá, alebo ztekutená hlina, bežne nazývaná aj brečka alebo kal, ktorá sa používa hlavne na lepenie rôznych kúskov a častí surovej hliny. Takisto sa môže využívať na odlievanie do sádrových foriem.

Tavivo - druh suroviny, ktorá uľahčuje pri pálení tavenie. Najpoužívanjšie tavivá používané v keramike je olovo a pod.

Terakota - vypálená hlina tzv. Terra - Cottová keramika sú nádoby vyrobené z hrnčiarskej hliny a vypálené v hrnčiarskej peci z neglazúrovanej póroviny.

Točenie - vytváranie, alebo zhotovovanie výrobkov na hrnčiarskom kruhu.

Točiar - keramik alebo hrnčiar, používajúci hrnčiarsky kruh na zhotovovanie svojich výrobkov.

Vysoko-výpalove farby - farby nanášané na surovú glazúru tzv. podglazúrne, majolikové a pod. vypalované nad 1000°C.

Zatáčací točiar - keramik používajúci zatáčací kruh s nastaviteľnou šablonou na rôzne druhy sádrových foriem. Touto technológiou bolo v keramických závodoch možné vyrobiť za deň mnohonásobne viac kusov ako na hrnčiarských kruhoch. Kruh obsahoval iba brzdu, ktorou sa dobrzďovalo, aby sa mohla forma obmeniť za druhú.

Zatáčanie - vytváranie, alebo zhotovovanie výrobkov na zatáčacom kruhu. Zatáčací kruh využíva šablony na konkrétne sádrové formy. Výroba na tomto kruhu bola omnoho produktívnejšia a rýchlejšia ako ručné vytáčanie na hrnčiarských kruhoch.

Žiaruvzdornosť - ide o schopnosť materiálov odolávať vo vysokých teplotách.